Boj proti klimatickým zmenám a klimatický summit 2021.

Minulý mesiac sme si (ako každý rok od roku 1970) 22. apríla pripomenuli Deň Zeme. Celosvetový sviatok demonštrujúci  podporu environmentálnej ochrane a teda aj boj proti klimatickým zmenám. V dnešnom článku by som sa chcela venovať zrodu tohto sviatku a vybraným dohovorom, ktoré boli prijaté na medzinárodnej úrovni k zmierneniu a zamedzeniu klimatickým zmenám. Najskôr si ale povedzme, čo vlastne presne životné prostredie a klíma sú.

živočíšna výroba
živočíšna výroba – zdroj: https://www.cowspiracy.com/

Životné prostredie je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja.

Základné zložky životného prostredia

Životné prostredie  poznáme prirodzené a umelé. Prirodzené životné prostredie tvorí geosféra (pevná zložka – litosféra, kvapalná zložka – hydrosféra, plynná zložka -atmosféra) a biosféra (rastliny, živočíchy). Umelé životné prostredie potom bude predstavovať prostredie pracovné, obytné, rekreačné, dopravné a sociálne (výchovné, spoločensko-kultúrne, vzťahy medzi ľuďmi, sociálne pomery, rodinné pomery) (1).

živé sústavy
hierarchické usporiadanie živých sústav (2)

Hierarchia živých sústav

Organizmus – je tu chápaný ako jedinec, neopakovateľné biologické indivíduum, charakterizovaný príslušnosťou k určitému biologickému druhu. Populácia je súbor jedincov rovnakého druhu schopných sa medzi sebou krížiť. Spoločenstvo (biocenóza) je súbor populácií všetkých druhov organizmov vyskytujúcich sa vo vymedzenom priestore. K vnútrodruhovým vzťahom na úrovni populácie tu pribúdajú medzidruhové vzťahy (konkurencia, kooperácia, predácia tzn. predátor z populácie č. 1 sa živí korisťou z populácie č. 2, parazitizmus, symbióza a i.). Ekosystém sa podľa zjednodušenej definície rovná spoločenstvo plus abiotické prostredie. Ekosystém je základná reálna stavebná jednotka prírody a súčasne aj hlavná modelová jednotka ekológie (2).

Čo je klíma?

Rovnako ako je potrebné rozlišovať medzi ekológiou a environmentalistikou je potrebné vnímať rozdiel medzi klímou (podnebím) a počasím. Podľa SHMÚ počasie predstavuje aktuálny stav atmosféry, ktorý je charakterizovaný vybranými meteorologickými prvkami. Na rozdiel od počasia je  klíma charakteristický režim počasia v danej oblasti hodnotený za dlhšie obdobie, spravidla za minimálne 30 rokov. Premenlivosť klímy, teda dlhodobých charakteristík, je podstatne menšia ako premenlivosť počasia.

Korene zrodu Dňa Zeme siahajú do 20. storočia keď vrcholili snahy o verejnú diskusiu o problémoch životného prostredia v Amerike s cieľom vyvolať diskusiu v politických kruhoch. Prvá oslava dňa Zeme sa uskutočnila v roku 1970 v San Franciscu (v štáte Kalifornia) a zorganizoval ju mierový a environmentálny aktivista John McConnell. Počas nej americkí vedci na základe fotografií z kozmu vyzvali k spoločnému celosvetovému úsiliu na ochranu Zeme. Od roku 1971 tento sviatok slávi aj Organizácia spojených národov no a v roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a tak sa stal 22. apríl Svetovým dňom Zeme (3).

Globálne klimatické zmeny – dohovory štátov

Globálne klimatické zmeny sú výsledkom celého komplexu antropogénnych činností. Spomenula by som päť medzinárodných dohovorov, ktorých cieľom je predídenie nebezpečným dôsledkom interakcie človeka a klimatického systému Zeme a stabilizácia emisií skleníkových plynov v atmosfére.

znečistenie - zdroj: www.unsplash.com/photos/Cdr1ryVJyQA
znečistenie – zdroj: www.unsplash.com/photos/Cdr1ryVJyQA

Prvá skupina dohovorov reprezentuje kroky k zabráneniu deštrukcie ozónovej vrstvy  látkami vznikajúcimi činnosťou človeka. Jedná sa o látky ako napr. freóny – v sprejoch, chladiacich zmesiach, rozpúšťadlách a halóny – v hasiacich prostriedkoch.  Znižovanie koncentrácie ozónu v ozónovej vrstve sa nazýva ozónová diera (1).

1. Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy  bol prijatý na konferencii OSN  v roku 1985.

2. Montrealský protokol o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu z roku 1987 predstavuje vykonávací protokol k východiskovému dokumentu – Viedenskému protokolu. Určuje dve skupiny látok freóny a halóny a jeho cieľom je postupné znižovanie výroby a spotreby týchto látok (1). Slovenská republika prijala Viedenský dohovor, Montrealský protokol rovnako ako aj jeho päť následných dodatkov a plní všetky záväzky vyplývajúce z týchto medzinárodných zmlúv a nevyrábala a ani nevyrába žiadne látky poškodzujúce ozónovú vrstvu. Celá spotreba týchto látok bola zabezpečená dovozom. SR v súlade s medzinárodnými záväzkami vylúčila používanie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu. V súčasnosti sa v SR používajú len kontrolované látky na laboratórne a analytické účely v zmysle schválenej výnimky a halóny (hasiace látky) na kritické použitie v súlade s nariadením. (4). Z prehľadu krajín podľa statusu ratifikácie Viedenského dohovoru, Montrealského protokolu a jeho dodatkov však môžeme vidieť, že niektoré krajiny (ako napr. Afganistan, Alžírsko, Čína, India, USA, UAE a i.) neprijali posledný dodatok k Montrealskému protokolu. Cieľom týchto medzinárodných úprav je postupne obmedziť používanie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu, nahradenie tých, ktoré majú zároveň vysoký GWP (potenciál globálneho otepľovania) udržateľnejšími alternatívami s nižším GWP. Potenciál globálneho otepľovania určuje nebezpečnosť danej chemickej látky v jej schopnosti absorpcie tepelnej energie a jej odrazenie naspäť k Zemi a teda zosilňovanie prirodzeného skleníkového efektu a používa sa pri prepočte na ekvivalent oxidu uhličitého (eq CO2) danej emisie (napr. chladiva).

zdroj: www.unsplash.com/photos/W3y2crFkVIs
zdroj: www.unsplash.com/photos/W3y2crFkVIs

Druhá skupina dohovorov predstavuje kroky k zmierneniu a zamedzeniu zmeny klímy v dôsledku antropogénnych emisií skleníkových plynov.

3. Rámcový dohovor OSN o zmene klímy bol prijatý na konferencii OSN v New Yorku v roku 1992. Jeho hlavným cieľom je stabilizácia koncentrácií emisií skleníkových plynov. 

4. Kjótsky protokol k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy bol prijatý v Japonsku v roku 1997.  Rámcový dohovor a Kjótsky protokol zaväzujú zmluvné strany k zníženiu produkcie 6 skleníkových plynov (oxid uhličitý, metán, oxid dusný, fluórované uhľovodíky, plnofluórované uhľovodíky, fluorid sírový). Európska únia považuje zmeny klímy za jednu zo svojich environmentálnych priorít v záujme splnenia svojich záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu.

5.Parížska dohoda prijatá vo Francúzsku v roku 2016 zaväzuje udržať zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložiť úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia.  Rovnako ako  predchádzajúce medzinárodné zmluvy aj Parížska dohoda uplatňuje princíp spoločnej ale rozdielnej zodpovednosti tzn. vyspelé štáty vyprodukovali (-jú) viac emisií skleníkových plynov v porovnaní s rozvojovými krajinami za uvedené obdobie od priemyselnej revolúcie. Parížska dohoda umocňuje realizáciu  Rámcového dohovoru. Podpísali a ratifikovali ju všetky členské štáty EÚ a má za cieľ vytvoriť klíma neutrálnu ekonomiku a spoločnosť do roku 2050. Na základe dlhodobej stratégie sa EÚ zaviazala znížiť emisie vyprodukované na území členských štátov o minimálne 55% do roku 2030 (5).

Z prehľadu krajín podľa statusu ratifikácie Parížskej dohody môžeme vidieť, že k 17. máju 2021 šesť  krajín Parížsku dohodu neprijalo (Eritrea, Irak, Irán, Líbya, Turecko, Jemen – štáty nie sú členmi EÚ).  Podpisom zmluvy štát vyjadruje úmysel dodržiavať zmluvu. Samotné takéto vyjadrenie zámeru však nie je záväzné. Oficiálne záväzná pre štát sa stáva zmluva až po jej schválení podľa vnútroštátnych postupov, po ktorých nasleduje tzv. ratifikácia/prijatie/schválenie/pristúpenie. No vždy je nutné mať na pamäti aj mieru zodpovednosti , teda príspevok krajín ku globálnym emisiám skleníkových plynov.

 znečistenie ovzdušia, problémy s dýchaním, dymová obloha červenej farby z kalifornských lesných požiarov, San Francisco september 2020 - zdroj: www.unsplash.com/photos/rAtADOIvcos
znečistenie ovzdušia, problémy s dýchaním, dymová obloha červenej farby z kalifornských lesných požiarov, San Francisco september 2020 –
zdroj: www.unsplash.com/photos/rAtADOIvcos

Zábery zo San Francisca – jedného z postihnutých miest na západe USA na jeseň v roku 2020, kde dym z požiarov blokoval dopadajúce svetlo. Ak ťa zaujíma viac, pripájam autentický rozhovor s obyvateľmi o strate na životoch, strate lesného ekosystému, znečistení atmosféry, škodách na zdraví a majetku .  

Nové smerovanie sveta

Podľa BBC News  v rámci stanoveného cieľa v boji proti klimatickým zmenám resp. „klíma neutrálneho sveta“ do roku 2050, prezident USA D. Trump už v roku 2017 avizoval odstúpenie USA od Parížskej dohody a toto jeho vyhlásenie sa stalo oficiálnym 04.11.2020, náhodne deň po tom, čo D. Trump prehral prezidentské voľby. Ako dôvod uvádzal, že krajiny ako Čína a India využívajú fosílne palivá, zatiaľ čo obmedzenie uhlíkovej stopy pre Ameriku je nespravodlivé.  Novozvolený prezident USA J. Biden už počas predvolebnej kampani avizoval, že Ameriku opäť zaviaže k Parížskej dohode a boj proti klimatickým zmenám bude jednou z jeho najvyšších priorít . J. Kerry (vyslanec pre boj proti klimatickým zmenám) komentoval na Twitteri na adresu J. Bidena: „obnovuje dôveryhodnosť a angažovanosť Ameriky“ a svet „musí a bude zvyšovať ambície v boji proti klimatickým zmenám“.  Amerika sa  oficiálne pripojila k Parížskej dohode 19. februára 2021. Ďalej podľa BBC News sa USA zaviazali, že do roku 2030 znížia uhlíkové emisie o 50-52 % voči úrovni z roku 2005, čím tento nový cieľ USA, ktorý bol predstavený na virtuálnom dvojdňovom summite 40 svetových lídrov 22.-23. apríla 2021 predstavuje 2-násobok ich predchádzajúceho sľubu. Niektorí lídri EÚ, Japonsko a Kanada oznámili nové ciele, rovnako ako Brazília na čele s prezidentom Jairom Bolsonarom,  ktorého politika je kritizovaná za urýchľovanie odlesňovania amazonského pralesa. India (3. najväčší znečisťovateľ) a Rusko (4. najväčší znečisťovateľ) oznámili nové záväzky. Rozvojové krajiny sú najnižšími producentmi globálnych emisií no často trpia devastujúcimi  dôsledkami  klimatických zmien. Lídri Indie a Číny dvoch najväčších producentov emisií na svete však neprijali nijaké nové záväzky.

Zdroje:
 (1) prednášky

(2) Anděl P., ISBN 978-80-903787-9-7: Ekotoxikologie, bioindikace a biomonitoring

(3) https://sk.wikipedia.org/wiki/De%C5%88_Zeme

(4) https://www.enviroportal.sk/spravy/detail/10381?p=9341

(5)  https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/climate-change/paris-agreement/

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.